Najstaršia história
Prvá písomná zmienka o vzdelávaní detí v marikovskej doline je z roku 1860, kedy marikovský farár a školský správca Gašpar Malocsay daroval " knihu" na záznam školských nariadení a poriadkov, ktoré boli zasielané od nadriadených. Nazval ju zápisnica rímsko-katolíckej školskej stolice Dolná Mariková od roku 1960 a zveril ju do opatery vtedajšiemu učiteľovi s odporúčaniami, ako sa má o ňu starať a čo má do nej zapisovať. Záznamy z tejto knihy nám dávajú celkový obraz o vtedajšom vzdelávaní marikovských detí.
Vyučovanie prebiehalo v cirkevnej škole, ktorej chod zabezpečovala školská stolica. Jej členmi boli: pán farár, richtári obcí Mariková, Hatné a Klieština, organista - učiteľ a ďalší volení tzv. údovia /kurátori, výborníci/ zo spomínaných obcí. Schádzali sa jeden až dvakrát do roka a riešili problémy, ako napríklad kedy začať školský rok, ktorí rodičia zanedbávajú školskú dochádzku svojich detí, ktorá obec koľko dreva zabezpečí na kúrenie a každoročne uskutočňovali konkurzy na učiteľské miesto. Školský rok každoročne začínal až v októbri a trval do jarných mesiacov. Deti navštevovali školu iba v zimných mesiacoch a to iba tí, čo mali dostatočne oblečenie a obutie. Veľa detí školu vymeškávalo, preto 19.9.1872 krajinský radca a škôldozorca Ján Medňanský vydal obecné nariadenie, podľa ktorého každý rodič, opatrovník bol zodpovedný za to, že deti od 6 do 12 rokov chodili do každodennej a od 13 do 15 rokov do opakujúcej školy. Ak sa tak nestalo, menovaní boli úradne napomenutí a museli mesačne platiť do školskej pokladnice pokutu: 1. napomenutie - 50 krajciarov, 2. napomenutie - 1 fl., 3. napomenutie - 2 fl., 4. napomenutie - 4 zlatky. Kto neuposlúchol mal byť potrestaný 14 dňovým áreštom. Zo začiatku bola iba jedna trieda, v ktorej vyučoval učiteľ- organista. Neskôr sa učilo v 2 triedach a ďalšie učiteľské miesta sa obsadzovali formou konkurzu, na ktorý sa hlásili záujemcovia z rôznych kútov Slovenska. Z r. 1881 sa zachovalo nariadenie Rady maďarských ministrov v Budapešti, podľa ktorého sa musel každý učiteľ preukázať dokladom, že má maďarské štátne občianstvo.
Vyučovalo sa 6 dní v týždni, od pondelka do soboty po 5 hodín denne. V nedeľu sa nevyučovalo, ale pred omšou v kostole učiteľ nacvičoval s deťmi spev alebo Katechizmus. Raz za rok sa stretávali všetci učitelia škôl Jesenického okresu na poradách, kde sa spolu radili a riešili výchovno-vzdelávacie problémy.
Od roku 1872 sa v marikovskej cirkevnej škole vyučovalo v dvoch triedach a preto učiteľ - organista musel mať aj svojich učiteľov - pomocníkov, ktorí sa prijímali formou konkurzu. Zachovali sa mená nasledujúcich1872 - Vytásek Eduard,, Marmorstein Emanuel, Cinko Jozef, 1873 - Bielek Justín, 1874 - 1879 Vondracsek Július, 1879- 1880 Valient Mikuláš /nezodpovedný, zbavený miesta /, 1880 - 1881 Kovenchy Vincenz, 1881 - Zbínyovský Rudolf, 1882 - 1897 Tomann Alexander/ od roku 1889 učiteľ - organista /, 1886 - Szoural Ján, 1889 Féher Andrej1890 - Kresánek Aloizius,?-1893 - Szlamaky Henrik,1893 - Panev Jozef ? - 1897 Tomanová Alojzia
Prvé roky 20. storočia pretrváva nezáujem o vzdelávanie. Dôvodom je chudoba rodín, nedostatočné ošatenie a obutie detí, nutnosť pomáhať pri poľných prácach. Nepomáhali ani pokuty či árešt, ktorými boli ich rodičia potrestaní. V 20. - 30. rokoch sa zvyšuje počet žiakov i učiteľov a jedna budova na výučbu nestačí. Učilo sa striedavo v cirkevnej škole u p. Knorovského na dvore, u Vlachov, na Kalužove, škola bola aj na Pagaňove a v Kátline. V 30. - 40. rokoch sa prejavuje v živote školy veľa vlastenectva, keď sa v rámci osvety poriadajú prednášky a oslavy pri príležitosti rôznych sviatkov a výročí. Učiteľov - naturalistov postupne nahrádzajú učitelia kvalifikovaní. Pretrvávajú však problémy s rodičmi, ktorých deti nechodia do školy, ale viditeľne sa výsledky školskej práce postupne začínajú prejavovať aj na zlepšovaní školskej dochádzky.
Učitelia začali pracovať aj na pozdvihnutí obce, okrem iného začali nacvičovať aj divadlo - prvá hra bola MARIŠA v roku 1933.
Postupne sa vzťahy medzi rodičmi a školou vylepšili natoľko, že v r. 1940 bolo v kronike zaznamenané:
" Ľudia sa naučili vážiť si školu, učiteľov, vedia o nutnosti vzdelania a naučili sa aj deti posielať do školy,"
Školský rok 1940 - 1941
Tento rok bol významný niekoľkými udalosťami: najväčší počet žiakov od začiatku 20. stor. a to 315, založenie Rodičovkého združenia, osamostatnenie školy v obci Kátlina, od 3. 12.1940 a 1. 1. 1941
zrušenie dovtedajšej Štátnej ľudovej školy v Marikovej - Ústredí. Miesto nej vznikla 30. 5. 1941 šesť triedna Rímsko-katolícka ľudová škola v Marikovej- Ústredí.
Vojnové roky sú o päť poznamenané nízkou dochádzkou žiakov do školy z dôvodu biedy a robôt, ktoré museli vykonávať miesto svojich narukovaných otcov ich deti. Z nedostatku hygieny prepukli rôzne choroby a epidémie.
V šk. roku 1944-45 sa učilo dokopy iba šesť mesiacov, škola bola zatvorená pre nebezpečenstvo náletov. Neskôr v nej bolo ubytované komando, ktoré budovu a jej zariadenie dosť zdevastovalo. V máji 1945 sa opäť mení názov školy na: Štátna ľudová škola v Marikovej- Ústredí.
Povojnové päťdesiate roky so sebou priniesli zlepšovanie školskej dochádzky. Z učiteľov naturalistov sa postupne stávajú kvalifikovaný pedagógovia, ktorí si postupne zvyšujú kvalifikáciu na pedagogických školách a neskôr na PF. V roku 1948 sa predĺžila povinná školská dochádzka na deväť rokov a škola sa rozdelila. Vznikli školy: " Národná škola v Marikovej - Ústredí" pre ročníky 1. - 5. ročník a " Stredná škola v Marikovej - Ústredí" pre ročníky 6. - 9. Pri zvýšenom počte žiakov okrem nedostatku učiteľov pretrvávajú aj nedostatočné priestory školy a preto sa začalo s výstavbou novej školskej budovy. Učiť sa v nej začalo 1. 9. 1954. Nasledujúce obdobie bolo charakterizované prvkami socialistickej a vlasteneckej výchovy. V roku 1952 bola založená Pionierska organizácia kpt. Jána Nálepku, ktorá prináša so sebou mimoškolské aktivity detí, prácu v krúžkoch, pionierskych oddieloch a rôzne súťaže.
Opäť sa obnovili divadelné aktivity, ktoré nacvičovali žiaci, učitelia i ochotníci obce.
V období 60. rokov sa zvýšil počet žiakov, každoročne navštevovalo školu 390 - 460 žiakov. V r. 1958 bol otvorený 1. roční Poľnohospodárskej učňovskej školy -odbor pestovateľsko - chovateľký a o rok neskôr sa národná a stredná škola opäť spája a dostáva nový názov: Deväťročná stredná škola v Dolnej Marikovej. Do popredia sa dostáva snaha prestavby školy na školu polytechnickú, kde sa spája teória s praxou. V roku 1956 boli založené prvé metodické združenia a predmetové komisie. Pre deti bol významný rok 1960, kedy dostali prvýkrát učebnice zdarma.
Na krátky čas nepriaznivo ovplyvnila rozmach marikovského školstva povodeň v júli 1960, keď voda odplavila časť školskej budovy na Kalužove. Šťastím bolo, že v tom istom čase končila dostavba druhej školskej budovy, ktorá bola odovzdaná do užívania 1.septembra 1960. Slávnostné otvorenie kultúrneho domu v obci znamenalo veľký rozmach ochotníckeho divadelníctva. V období rokov 1960 -
1970 prišla nová generácia učiteľov, ktorej sa postupne podarilo položiť základy kolektívnych
športov. Vybudovali sa hádzanárske ihriská, ktoré spolu s telocvičňou vytvárali vhodné podmienky na rozvoj basketbalu a neskôr hádzanej, ktorá zviditeľnila školu na dlhé roky. V roku 1965 sa celoštátne zaviedol 5 - dňový pracovný týždeň. Žiaci boli hodnotení už podľa nového klasifikačného poriadku. Pokusne sa zaviedla diferenciácia žiakov podľa prospechu: v A triede výborní žiaci
a v B triede so slabším prospechom, čo však malo krátku trvácnosť.
V roku 1973 a 1976 sa zrušila škola v Kátline a v Hatnom, čo spôsobilo prudký nárast žiakov a opätovné dvojsmenné vyučovanie. Otvorilo sa jedno oddelenie školskej družiny a 5. ročník sa pričlenil k 6. - 9. ročníkom. Bol zaznamenaný začiatok uplatňovania medzipredmetových vzťahov, spájanie školy so životom a väščí záujem rodičov o svoje deti.